Pojmy ako extrémizmus, či radikalizmus pozná každý. Nakoľko sú často zamieňané, či nepochopené úplne, rozhodli sme sa ich priblížiť. 

Extrémizmus je pojem, ktorý má mnoho definícií a vysvetlení. My sme sa pokúsili Vám ho zhrnúť a priblížiť. V zásade ho možno definovať ako konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry. Cieľom takéhoto konania je prevzatie moci alebo jej deštrukcia bez ohľadu na legitímnosť spôsobu.

Tento pojem predstavuje súhrn sociálnopatologických javov vyskytujúcich sa v rámci organizovaných skupín, ktorých prejav spočíva v odmietaní základných hodnôt, noriem a spôsobov správania platných v danej spoločnosti. Jedná sa o formy a prejavy, ktoré je možné definovať ako trestný čin alebo negatívny jav charakteristický porušovaním právnych a sociálnych noriem.

Extrémizmus v sebe nesie prvky intolerancie a je namierený proti základným demokratickým ústavným princípom ktoré sú definované v našom právnom poriadku.

Extrémizmus teda napáda systém základných práv a slobôd definovaný v ústave a v medzinárodných dokumentoch ošetrujúcich danú oblasť. Môže sa jednať aj o snahu sťažiť alebo znemožniť uplatňovanie týchto práv. Taktiež sa jedná o snahu o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči majetku, alebo názorovým alebo politickým oponentom. Extrémistické zoskupenia ponúkajú verejnosti jednoduché riešenia problémov, ktoré v spoločnosti existujú a spoločnosť ich nevie v krátkom časovom limite vyriešiť. Na druhej strane sami sa na riešení týchto problémov nezúčastňujú.

Podľa definície Ministerstva vnútra SR sa za extrémistické považujú všetky verbálne, grafické, fyzické, alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem, so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.

Radikalizmus môžeme označiť za tzv. šedú zónu prechodu medzi demokratickým a extrémistickým politickým spektrom názorov a postojov. Tieto názory a postoje sa vzďaľujú od demokraticky konformného priestoru, no nedosiahli hranice extrémizmu. Aktivity v tomto smere sa snažia o určité radikálne alebo rozsiahle zmeny, ktoré sú na hrane demokratického politického a právneho systému, no neusilujú o jeho odstránenie alebo jeho nahradenie totalitným zriadením. Extrémizmus sa naopak odmieta demokratický právny štát a snaží sa o jeho výraznú modifikáciu až odstránenie.

Radikalizácia označuje proces osvojovania si radikálnej ideológie, kedy jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti. Takýmto oddelením jednotlivca alebo skupín od demokratického systému sa zvyšuje odhodlanie realizovať radikálnu ideológiu v praxi aj násilnými spôsobmi, čo môže obnášať páchanie trestných činov.