Pravicový extrémizmus vychádza najmä z ideológie nacizmu a fašizmu, pre ktorý je typické odmietanie rovnosti. Je teda motivovaný ideológiami, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, ktoré obhajujú, podporujú alebo podnecujú k nenávisti, násiliu alebo neodôvodnene odlišnému zaobchádzaniu voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich pôvod, názory, fyzické či psychické odlišnosti alebo pre ich náboženské vyznanie. Snaží sa tak odstrániť liberálnu demokraciu.

Pravicový extrémizmus teda vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka. Vyžaduje si etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom a odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie. Demokraciu samotnú chcú definovať ako spiatočnícku. Je nepriateľský voči ostatným štátom. Podporuje revizionizmus, v rámci ktorého dáva za príklad nacistický štát a popiera holokaust. Znevažuje tých, ktorí sa odkláňajú od noriem stanovených samotnými extrémistami.

Cieľom pravicových extrémistov je vytvorenie politického systému na základe nerovnosti ľudí, založenej na pôvode, výkone, národnej, etnickej alebo rasovej príslušnosti. Moc samotná by mala byť podľa takto orientovaných extrémistov sústredená do jedného centra alebo do rúk jedinej osoby, ktorého definujú ako svojho vodcu.

Ľavicový extrémizmus ideologicky vychádza z komunizmu a anarchizmu. Vyznačuje sa sociálnymi, triednymi predsudkami. Odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. Cieľom ľavicových extrémistov je vytvorenie sociálno-komunistického režimu alebo zavedenie anarchie. Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí, teda nastolenie absolútnej rovnosti v spoločnosti. 

V prípade realizácie cieľov ľavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. 

Z ideologického hľadiska extrémistickú krajnú ľavicu tvoria marxizmus-leninizmus, komunizmus a anarchizmus. 

K ľavicovým zoskupeniam sa radí aj eko-extrémizmus. Pre radikálny ekologický alebo environmentálny extrémizmus je typická inklinácia k rôznym prírodným kultom, s ktorými korešponduje ekológmi hlásaný návrat k prírode a všetkým formám života. Svojou podstatou smeruje proti suverenite a hodnotám demokratického ústavného štátu výrazne netolerantným presadzovaním subjektívne definovaných záujmov prírody. Charakteristický je jeho odpor k technológiám, vede, obchodu, akýmkoľvek organizáciám.

Náboženský extrémizmus ideologicky vychádza z radikálnych prúdov rôznych náboženských zoskupení. Predovšetkým sa jedná o svetové náboženstvá ako je islam, kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus, no nemožno opomenúť ani problematiku siekt. 

Cieľom náboženských extrémistov je aplikácia vlastnej náboženskej ideológie v celom svete a eliminácia ľudí, ktorí by sa tejto ideológií alebo jej normám bránili a odmietali ich rešpektovať. Podľa fundamentalistov náboženstvo nemožno oddeľovať od práva a politiky. Preto sa takýto extrémisti snažia o zmenu spoločnosti vo všetkých jej oblastiach na základe konkrétnej náboženskej doktríny. Jedná sa o výrazné odchýlenie sa od všeobecne uznávaných a v aktuálnej dobe prijímaných noriem.

Náboženský extrémizmus v sebe nesie črty násilia, ktorého motiváciou má byť priamo náboženstvo. Presnejšie náboženskí extrémisti sú presvedčení, že tieto činy sú len obyčajným splnením Božej vôle a urýchlením spásy celého ľudstva. Jedná sa tak o netolerantný spôsob presadzovania suverenity náboženskej spoločnosti alebo organizácie pred princípmi a hodnotami demokratického štátu.

Náboženský extrémizmus tak využíva náboženstvo k presadzovaniu takých záujmov, ktoré vedú k nastoleniu alebo udržaniu teokratického režimu, pre ktorý je charakteristická výrazná intolerancia k osobám inej viery, obmedzovanie práv a potláčanie ľudskej dôstojnosti príslušníkov vlastného náboženského smeru.

Ako sme už podotkli, k náboženskému extrémizmu patria sekty. Náboženský extrémizmus sa tak môže prejavovať aj striktným až násilným presadzovaním alebo vnucovaním náboženských dogiem a pochybných náboženských výkladov, fanatickým vyznávaním učenia ich zakladateľa alebo vodcu. K typickým prejavom náboženského extrémizmu patrí ohrozenie mravného vývinu obyvateľstva, predovšetkým detí a mládeže, ktoré pri sfanatizovaných jedincoch a teda členoch náboženských extrémistických zoskupení, môže vyústiť až do ich masových samovrážd alebo zabití nevinných osôb, prípadne môže dôjsť k ohrozeniu zdravia alebo k škode na majetku iných osôb.