Nezaradené

V priebehu roka 2022 sme sa opätovne vrátili do školského prostredia. Formou prevenčných workshopov sme vzdelávali žiakov a študentov na základných a stredných školách, prevažne v Bratislavskom kraji.

V úvode roka sme spolupracovali so zástupcami z Petržalského mládežníckeho parlamentu v rámci projektu Poznávame neznáme a následne sme pokračovali v dlhoročnej spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko, formou prevenčného programu Rozumne.sk, o ktorom sa môžete viac dozvedieť TU.

Samotné prevenčné workshopy sú postavené na princípoch osvety a harm-reduction. Jadrom workshopov je sprostredkovanie prevenčných informácií o alkohole, jeho účinkoch a možných negatívnych následkov pre život dospievajúceho človeka a to formou interaktívnych aktivít. Súčasťou workshopov je simulácia stavu pod vplyvom alkoholu prostredníctvom špeciálnych okuliarov. Tie boli využívané aj v rámci simulovaných krízových situácií, kedy členovi partie pod vplyvom prišlo nevoľno. Účastníci si tak na vlastnej koži mohli vyskúšať, či by boli schopní pomôcť.

Workshopy pre nižšie ročníky obsahovali aj chemický pokus, ktorým sa prezentovala agresivita alkoholu a jeho škodiace účinky, aby ho deti a mladí ľudia nevnímali len ako nápoj pre dospelých, ale aj ako chemická látku. V rámci tejto verzie workshopov sme spolupracovali s Braňom Jobusom.

Workshopov sa celkovo zúčastnilo 762 žiakov a študentov z celkovo 10 škôl. V týchto aktivitách plánujeme pokračovať aj v roku 2023.

Projekt bol realizovaný vďaka dotácii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Bratislavy – hlavného mesta SR.

Rok 2022 sa niesol vo vzťahu k miestnemu skateparku na Námestí Republiky v znamení viacerých zmien. V prvom rade sa zmenil jeho vizuál, a to vďaka komunite jazdcov a návštevníkov, ktorým sme dali možnosť zvoliť si nové farby jazdných prekážok. Maľovanie, šmirgľovanie prekážok, či čistenie areálu bolo zrealizované vďaka početnej skupine firemných dobrovoľníkov zo spoločností Takeda Pharmaceuticals Slovakia s.r.o. a Heinken Slovensko a. s. v rámci projektu Naše Mesto a taktiež za účasti mládeže, ktorá daný skatepark navštevuje a využíva k športovým aktivitám. Revitalizácie sa dočkala aj technická prekážka zvaná grind box. V jej prípade sa jednalo o výmenu jazdného povrchu. Tieto aktivity finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia ZSE.

Gamifikovaná hra OKO – Objav kompetencie online sa dočká ďalšieho rozšírenia! Konkrétne sa jedná o 4. kapitolu, ktorá nesie názov Bezpečie na internete. Hra získa na novom obsahu a taktiež bude pridaná nová funkcionalita, tzv. rázcestník. Ten umožní voľbu vekovej kategórie dieťaťa alebo mladistvého. Bude sa jednať o vekové rozpätie do 10 rokov, 11 až 15 rokov a 16 a viac rokov. Od voľby vekovej kategórie sa budú odvíjať jednotlivé série simulácií, keďže preferencie používania online prostredia sa líšia a s tým súvisia aj možné riziká.

Hra bude rozšírená vďaka podpore Fondu SK-NIC a to prostredníctvom projektu Vyrastáme online.

Ďakujeme

PIN – NIK  je našou najväčšou  komunitnou akciou, na ktorej sme tento rok oslávili 25. výročie. Spolu s nami si skvelú atmosféru septembrovej soboty prišlo užiť viac ako 150 návštevníkov. Nechýbali veľkí i malí, rodiny s deťmi, starí rodičia, či blízka komunita.

Poldennú akciu tvoril bohatý program, ktorý sme odštartovali kreatívnymi workshopmi. Ponuka ozdobného materiálu bola veľmi pestrá. Svoj originálny svietnik si tak mohlo vyrobiť naozaj každé dieťa.

V exteriéri detskú, ale aj dospelácku pozornosť upútal učiteľ Ivo, ktorý cez Vedecké okienko, zábavnou formou, odhaľoval čaro prírodných javov okolo nás.

Deti mali možnosť vyblázniť sa aj na nafukovaciom kombe šmýkačko – skákacieho pralesu, no skutočným trhákom bolo maľovanie na tvár. Motýliky, jednorožce, pavúky, lienky a mnohé iné motívy vo všelijakých farebných kombináciách zdobili skoro všetky detské tváre. Okrem toho, atraktívnosť vonkajšieho priestoru výborne dotvárali piškvorky v životnej veľkosti, tulivaky, slack line, matrace na skákanie, kalčeto či ping pong. Mamičky s deťmi si taktiež mohli spríjemniť čas pri overených Montessori aktivitách.

Bábkoherec a moderátor Martin Žák, ktorého trefné moderovanie bavilo skutočne každú vekovú kategóriu, osviežil program aj nevšednými súťažami, napríklad o strapec hrozna. Ďalšou, nepochybne pútavou súčasťou programu okrem moderovanie, bolo jeho divadielko  ,,Rozprávakový autobus“.

Celým podujatím nás niekoľkými vstupmi príjemne sprevádzala kapela Hau´oli Band, ktorá rozvírila atmosféru aj pri krájaní narodeninovej torty. Čokoládové cesto, plnené sviežim vanilkovým krémom s ovocím sa ušlo každému, kto sa postavil do radu.

Návštevníci si okrem torty mohli vybrať aj ďalšie chutné občerstvenie. V ponuke sme mali hot-dogy, rôzne cheesecaky, ovocie aj limonády, či kávičku od Kakaw Co+. To čo nám osladilo deň, bola bábovka a banánový chlebík, ktorý doniesla pani z komunity.

Žiadúcim záverom programu, na ktorý čakali skutočne všetci, bola ohňovo – svetelná show od zoskupenia Fandango.

Okrem učinkujúcich, VEĽKÉ ĎAKUJEME patrí najmä našim dobrovoľníkom – Tomášovi, Vilovi, Matúšovi, Veronike a Viktorovi, ktorí nám pomohli s prípravou priestorov pred akciou, ale aj s jej plynulým priebehom. Vďaka patrí aj Soni a Zuzke, ktoré ste mohli zastihnúť pri worskhopoch či hotdogoch, no pamätať si ich môžete aj z KASPIAN-skych klubov či terénov. Poďakovanie patrí aj našej fotografke Lucke, ktorá sa postarala o to, aby sme si jedinečné momenty z PIK-NIKu 2022 pamätali čo najdlhšie.

Video z PIK-NIKu si môžete pozrieť TU.

Na realizáciu projektu bola poskytnutá dotácia z rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy prostredníctvom Nadácie.

Projekt je realizovaný s finančnou podporou starostu MČ Bratislava-Petržalka.

Projekt realizovaný s podporou hlavného mesta SR Bratislavy.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje IUVENTA – slovenský inštitút mládeže.

Za podporu ďakujeme spoločnosti Lidl Slovensko.

Túto aktivitu podporilo TESCO Slovensko.

SPINEO SCOOTJAM22

To bol názov ďalšieho ročníka free-style scooteringovej súťaže, ktorá prebehla v prvej polovici augusta.

Jazdci mali možnosť ukázať svoje maximum a zmerať si sily, opäť v troch kategóriách – amatér, pokročilí a profi. Súťaže sa celkovo zúčastnilo 28 jazdcov, ktorí napriek prianiu vyhrať boli podporou jeden pre druhého, počas celej akcie.

Víťazi mohli získať skvelé ceny najmä od hlavného partnera súťaže SPINEO.sk, no veľké poďakovanie patrí aj ostatným sponzorom ADDICT, PRO-TEC, FUZION, BLAZERPRO, Lidl Slovenská republika, v.o.s.

Poďakovanie patrí aj dobrovoľníkom – Tomášovi, ktorého energická hudba nás sprevádzala celou akciou, Matúšovi, ktorý sa postaral o nevšedné zábery a v neposlednom rade chalanom, vynikajúcim jazdcom z poroty – Tomášovi, Lukášovi, Denisovi a opäť Tomášovi, bez ktorých by to nebolo ono. Nezabúdame ani na najmladšieho člena organizačného tímu, Filipa, ktorý pomohol s registráciou.

Za podporu ďakujeme aj mestskej časti Petržalka.

Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Odraz celoročnej snahy detí a mladých, momenty napätia a celkovú atmosféru súťaže si môžete pozrieť TU.

Umiestnenie jazdcov:

Kvalifikácia – amatéri:

1. Boris Brestovanský 190b

2. Dominik Fekete 184b

3. Richard Paleník 180b

4. Vladislav Vanta 167b

5. Zara Sláviková 155b

6. Matúš Belica 148b

7. Milan Adamec 110b

8. Tomáš Múčka 108b

9. Vlad Chencov 95b

10. Filip Malaška 86b

11. Šimon Glasa 70b

12. Andrej Lučan – nekvalifikovaný

13. Patrik Vandriak – nekvalifikovaný

14. Ramis Saliu – nekvalifikovaný

15. Daniel Skacel – nekvalifikovaný

Kvalifikácia – pokročilí:

1. Dávid Banár 220b

2. Andrej Vreštiak 217b

3. Simon Rusňak 215b / Radovan Riso 215b

4. Simon Perďoch 205 / Samuel Kevický 205

5. Richard Staraba 199

6. Filip Muro 194

7. Dávid Pribiš 190

8. Alex Chropovský 185

9. Marko Čížek 165

10. Ladislav Schorschola 146

Kvalifikácia – profi:

1. Tomáš Gajdošík 260b

2. Marko Geisser 252b

3. Filip Kučinský 245b

4. Marco Andreutti 225b

5. Jakub Šmida 218b

Finále – amatéri:

1. Richard Paleník 190b

2. Matúš Belica 185b

3. Boris Brestovanský 182b

4. Vladislav Vanta 165b

5. Zara Sláviková 148b

6. Dominik Fekete 137b

Finále – pokročilí:

1. Simon Rusňak 226b

2. Dávid Banár 217b

3. Andrej Vreštiak 209b

4. Šimon Perďoch 205b

5. Samuel Kevický 194b

6. Radoslav Rišo 193b

Finále – profi:

1. Tomáš Gajdošík 203b

2. Marko Giesser 200b

3. Filip Kučinský 175b

Migrant je osoba, ktorá opustí jednu krajinu a presťahuje sa do inej krajiny po dobu minimálne na obdobie troch mesiacov. Výnimkou dôvody ako dovolenka, návštevy známych, pracovné cesty a podobne. Migrant sa pre krajinu svojho pôvodu stáva emigrantom a pre prijmaciu krajinu zase imigrantom. Slovenský právny poriadok nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.

OSN rozlišuje dve skupiny migrantov a to na základe dĺžky pobytu. Za krátkodobého migranta sa považuje osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého pobytu po dobu najmenej 3 mesiacov a zároveň kratšej ako jeden rok. Dlhodobý migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého po dobu minimálne jedného roka.

V súvislosti s migráciou, o ktorej sa môžete viac dočítať v našom predchádzajúcom článku, sa môžem stretnúť s viacerými kategóriami migrantov. Na doplnenie uvádzame kategórie ako ekonomický migrant a environmentálny migrant. Ekonomický migrant je osoba migrujúca z ekonomických dôvodov. Dôvodom sú tak lepšie životné alebo pracovné príležitosti. U drvivej väčšiny ekonomických migrantov sa tak deje legálnym spôsobom migrácie. 

Veľmi aktuálnou v súvislosti s globálnou zmenou podnebia sa stáva environmentálna migrácia. V takomto prípade sa jedná o dočasný alebo trvalý presun obyvateľov z územia, ktoré je zasiahnuté náhlymi alebo progresívnymi zmenami prostredia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky. Príkladom sú dlhé suchá, povodne alebo zvyšujúca sa hladina oceánov a podobne. Environmentálni migranti sú tým nútení opustiť svoje obvyklé domovy, či už dočasne alebo natrvalo. Migrovať môžu do inej časti svojej krajiny alebo do zahraničia. 

O živote mladého migranta sa možno dozvedieť z tohto videa.

Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie.

Utečencom je osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Pre tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom žiadateľ o azyl a azylant.

Azylant je teda cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru). Je utečencom, ktorému bola poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. Aby Ministerstvo vnútra SR udelilo cudzincovi azyl, tak musí spĺňať kritériá Ženevského dohovoru a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

Žiadateľ o azyl je tak štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.

Azyl predstavuje formu ochrany pred prenasledovaním. Je poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov. Azyl udeľuje krajina, v ktorej oň utečenec požiadal. V SR rozhoduje o udelení azylu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Túto formu ochrany udeľuje aj na účely zlučovania rodín.

O dôvodoch pre migráciu sa možno dozvedieť viac v tomto videu.

Zdroj: Aj my sme tu doma, IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

Migrácia je pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu. Dôvody pre takýto pohyb sú rôzne a preto si môžeme migráciu rozdeliť do viacerých kategórií.

Zahraničná alebo medzinárodná migrácia predstavuje pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu. Naopak vnútorná migrácia je pohybom osôb v rámci jedného štátu. 

Na základe dobrovoľnosti môžeme hovoriť o dobrovoľnej migrácii alebo nútenej migrácii. V prípade dobrovoľnej môže byť dôvodom zamestnanie alebo vzdelanie. Nútená migrácia predstavuje nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy, alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie. 

Legálna a teda regulárna migrácia predstavuje prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny. Jej opakom je nelegálna migrácia, čo je neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt. 

Taktiež sa môžeme stretnúť s cirkulárnou alebo okružnou migráciou. Tá umožňuje migrantom stráviť istý čas v zahraničí a pracovať bez toho, aby sa zvýšila trvalá migrácia. Jedná sa o tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter. Príkladom je sezónne zamestnávanie, vzdelanie alebo odborná príprava a realizácia výskumného projektu. 

Dočasná migrácia je migrácia s konkrétnou motiváciou alebo účelom s úmyslom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.

V súvislosti s migráciou sa môžeme stretnúť aj s pojmom migračné saldo, čo predstavuje rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných. Je to teda migračný prírastok alebo úbytok v danom štáte. 

Niečo o histórii migrácie sa možno dozvedieť aj z tohto videa na youtube kanáli Dejepis Inak.

Zdroj: Aj my sme tu doma, IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

Pravicový extrémizmus vychádza najmä z ideológie nacizmu a fašizmu, pre ktorý je typické odmietanie rovnosti. Je teda motivovaný ideológiami, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, ktoré obhajujú, podporujú alebo podnecujú k nenávisti, násiliu alebo neodôvodnene odlišnému zaobchádzaniu voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich pôvod, názory, fyzické či psychické odlišnosti alebo pre ich náboženské vyznanie. Snaží sa tak odstrániť liberálnu demokraciu.

Pravicový extrémizmus teda vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka. Vyžaduje si etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom a odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie. Demokraciu samotnú chcú definovať ako spiatočnícku. Je nepriateľský voči ostatným štátom. Podporuje revizionizmus, v rámci ktorého dáva za príklad nacistický štát a popiera holokaust. Znevažuje tých, ktorí sa odkláňajú od noriem stanovených samotnými extrémistami.

Cieľom pravicových extrémistov je vytvorenie politického systému na základe nerovnosti ľudí, založenej na pôvode, výkone, národnej, etnickej alebo rasovej príslušnosti. Moc samotná by mala byť podľa takto orientovaných extrémistov sústredená do jedného centra alebo do rúk jedinej osoby, ktorého definujú ako svojho vodcu.

Ľavicový extrémizmus ideologicky vychádza z komunizmu a anarchizmu. Vyznačuje sa sociálnymi, triednymi predsudkami. Odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. Cieľom ľavicových extrémistov je vytvorenie sociálno-komunistického režimu alebo zavedenie anarchie. Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí, teda nastolenie absolútnej rovnosti v spoločnosti. 

V prípade realizácie cieľov ľavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. 

Z ideologického hľadiska extrémistickú krajnú ľavicu tvoria marxizmus-leninizmus, komunizmus a anarchizmus. 

K ľavicovým zoskupeniam sa radí aj eko-extrémizmus. Pre radikálny ekologický alebo environmentálny extrémizmus je typická inklinácia k rôznym prírodným kultom, s ktorými korešponduje ekológmi hlásaný návrat k prírode a všetkým formám života. Svojou podstatou smeruje proti suverenite a hodnotám demokratického ústavného štátu výrazne netolerantným presadzovaním subjektívne definovaných záujmov prírody. Charakteristický je jeho odpor k technológiám, vede, obchodu, akýmkoľvek organizáciám.

Náboženský extrémizmus ideologicky vychádza z radikálnych prúdov rôznych náboženských zoskupení. Predovšetkým sa jedná o svetové náboženstvá ako je islam, kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus, no nemožno opomenúť ani problematiku siekt. 

Cieľom náboženských extrémistov je aplikácia vlastnej náboženskej ideológie v celom svete a eliminácia ľudí, ktorí by sa tejto ideológií alebo jej normám bránili a odmietali ich rešpektovať. Podľa fundamentalistov náboženstvo nemožno oddeľovať od práva a politiky. Preto sa takýto extrémisti snažia o zmenu spoločnosti vo všetkých jej oblastiach na základe konkrétnej náboženskej doktríny. Jedná sa o výrazné odchýlenie sa od všeobecne uznávaných a v aktuálnej dobe prijímaných noriem.

Náboženský extrémizmus v sebe nesie črty násilia, ktorého motiváciou má byť priamo náboženstvo. Presnejšie náboženskí extrémisti sú presvedčení, že tieto činy sú len obyčajným splnením Božej vôle a urýchlením spásy celého ľudstva. Jedná sa tak o netolerantný spôsob presadzovania suverenity náboženskej spoločnosti alebo organizácie pred princípmi a hodnotami demokratického štátu.

Náboženský extrémizmus tak využíva náboženstvo k presadzovaniu takých záujmov, ktoré vedú k nastoleniu alebo udržaniu teokratického režimu, pre ktorý je charakteristická výrazná intolerancia k osobám inej viery, obmedzovanie práv a potláčanie ľudskej dôstojnosti príslušníkov vlastného náboženského smeru.

Ako sme už podotkli, k náboženskému extrémizmu patria sekty. Náboženský extrémizmus sa tak môže prejavovať aj striktným až násilným presadzovaním alebo vnucovaním náboženských dogiem a pochybných náboženských výkladov, fanatickým vyznávaním učenia ich zakladateľa alebo vodcu. K typickým prejavom náboženského extrémizmu patrí ohrozenie mravného vývinu obyvateľstva, predovšetkým detí a mládeže, ktoré pri sfanatizovaných jedincoch a teda členoch náboženských extrémistických zoskupení, môže vyústiť až do ich masových samovrážd alebo zabití nevinných osôb, prípadne môže dôjsť k ohrozeniu zdravia alebo k škode na majetku iných osôb.

Pojmy ako extrémizmus, či radikalizmus pozná každý. Nakoľko sú často zamieňané, či nepochopené úplne, rozhodli sme sa ich priblížiť. 

Extrémizmus je pojem, ktorý má mnoho definícií a vysvetlení. My sme sa pokúsili Vám ho zhrnúť a priblížiť. V zásade ho možno definovať ako konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry. Cieľom takéhoto konania je prevzatie moci alebo jej deštrukcia bez ohľadu na legitímnosť spôsobu.

Tento pojem predstavuje súhrn sociálnopatologických javov vyskytujúcich sa v rámci organizovaných skupín, ktorých prejav spočíva v odmietaní základných hodnôt, noriem a spôsobov správania platných v danej spoločnosti. Jedná sa o formy a prejavy, ktoré je možné definovať ako trestný čin alebo negatívny jav charakteristický porušovaním právnych a sociálnych noriem.

Extrémizmus v sebe nesie prvky intolerancie a je namierený proti základným demokratickým ústavným princípom ktoré sú definované v našom právnom poriadku.

Extrémizmus teda napáda systém základných práv a slobôd definovaný v ústave a v medzinárodných dokumentoch ošetrujúcich danú oblasť. Môže sa jednať aj o snahu sťažiť alebo znemožniť uplatňovanie týchto práv. Taktiež sa jedná o snahu o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči majetku, alebo názorovým alebo politickým oponentom. Extrémistické zoskupenia ponúkajú verejnosti jednoduché riešenia problémov, ktoré v spoločnosti existujú a spoločnosť ich nevie v krátkom časovom limite vyriešiť. Na druhej strane sami sa na riešení týchto problémov nezúčastňujú.

Podľa definície Ministerstva vnútra SR sa za extrémistické považujú všetky verbálne, grafické, fyzické, alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem, so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.

Radikalizmus môžeme označiť za tzv. šedú zónu prechodu medzi demokratickým a extrémistickým politickým spektrom názorov a postojov. Tieto názory a postoje sa vzďaľujú od demokraticky konformného priestoru, no nedosiahli hranice extrémizmu. Aktivity v tomto smere sa snažia o určité radikálne alebo rozsiahle zmeny, ktoré sú na hrane demokratického politického a právneho systému, no neusilujú o jeho odstránenie alebo jeho nahradenie totalitným zriadením. Extrémizmus sa naopak odmieta demokratický právny štát a snaží sa o jeho výraznú modifikáciu až odstránenie.

Radikalizácia označuje proces osvojovania si radikálnej ideológie, kedy jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti. Takýmto oddelením jednotlivca alebo skupín od demokratického systému sa zvyšuje odhodlanie realizovať radikálnu ideológiu v praxi aj násilnými spôsobmi, čo môže obnášať páchanie trestných činov.