Michal Berta

Projekt „You^th without borders“ je o spolupráci organizácií pôsobiacich v Dolnom Rakúsku a v Bratislave. Spája organizácie, ktorých snahou je zlepšiť život detí a mládeže cez poradenské, podporné či voľnočasové aktivity.

Projekt prebieha od januára 2024 do decembra 2026. Hlavným realizátorom je Römerland Carnuntum. Projektovým partnerom je okrem nás aj Mládež ulice.

V tomto období plánujeme cez výmenu skúseností a spoločné aktivity odstrániť prekážky cezhraničnej spolupráce a rozvíjať spoločné stratégie v oblastiach práce s mládežou.

Celkový rozpočet projektu je vo výške 520.852,90 € z toho EFRR ho podporil sumou 416.682,32 €. KASPIAN-u bol z hoho pridelený rozpočet vo výške 110.880,00 €.

Projekt zahŕňa:

• Vytvorenie platformy na výmenu skúseností a vytvorenie programu exkurzií (job shadowing) medzi partnermi projektu.
• Individuálne poradenstvo a podpora mladých ľudí v Rakúsku aj v slovenskom jazyku, a to v školách aj v rámci poradenského dňa v klube pre mládež v AT.
• Online poradenstvo pre mladých ľudí a prevencia na sociálnych sieťach (Instagram).
• Súťaže v skateparku a rôzne iné súťaže, či mládežnícke výmeny.
• Veľtrh mládeže a kariérnych informácií v AT.
• Aktivity a podujatia pre mladých ľudí, z ktorých niektoré budú organizované aj spolu s mladými ľuďmi s cieľom posilniť zodpovednosť a sebadôveru.
• Vypracovanie dvojjazyčnej príručky pre cezhraničnú prácu s mládežou, ktorá môže slúžiť ako základ pre prácu s mládežou aj v iných prihraničných regiónoch.
• Záverečná konferencia.

Strategickými partnermi projektu sú spolková krajina Dolné Rakúsko, mesto Hainburg, Združenie na podporu regionálneho rozvoja Marchfeld, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a občianske združenie Ichtys.

Čo bude na záver?

Hlavným výsledkom je akčný plán pre cezhraničnú prácu s mládežou (Akčný plán pre mládež 2026+), rozšírenie partnerskej štruktúry a koncepciu následných činností až do roku 2030.

Projekt je podporovaný v rámci programov cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Slovenská republika-Rakúsko Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR).

Das Projekt „Jugend ohne Grenzen“ widmet sich der Zusammenarbeit von Organisationen im Niederösterreich und im Bratislava. Es verbindet Organisationen, deren Ziel ist es, das Leben von Kindern und Jugendlichen durch Beratung, Unterstützung oder Freizeitaktivitäten zu verbessern.

Das Projekt läuft vom Januar 2024 bis Dezember 2026. Der Hauptausführende ist Römerland Carnuntum. Neben uns ist auch die Organisation Mládež ulice.

In diesem Zeitraum planen wir, durch den Austausch von Erfahrungen und gemeinsamen Aktivitäten Hindernisse in der grenzüberschreitenden Zusammenarbeit zu beseitigen und gemeinsame Strategien in der Jugendarbeit zu entwickeln.

Das Gesamtbudget des Projekts beträgt 520.852,90 €, wovon der EFRR 416.682,32 € beisteuerte. KASPIAN wurde ein Budget von 110.880,00 € zugewiesen.

Das Projekt umfasst:

• Die Schaffung einer Plattform für den Austausch von Erfahrungen und die Organisation von Exkursionsprogrammen (Job Shadowing) zwischen den Projektpartnern.
• Individuelle Beratung und Unterstützung von jungen Menschen im Österreich auch auf Slowakisch, sowohl in deň Schulen als auch im Rahmen eines Beratungstages im Jugendclub im AT.
• Onlineberatung für junge Menschen und Prävention in sozialen Netzwerken (Instagram).
• Wettbewerbe im Skatepark und verschiedene andere Wettbewerbe sowie Jugendaustausche.
• Jugend- und Karrieremesse im AT.
• Aktivitäten und Veranstaltungen für junge Menschen, von denen einige auch gemeinsam mit jungen Menschen organisiert werden, um Verantwortung und Selbstvertrauen zu stärken.
• Erstellung eines zweisprachigen Handbuchs für die grenzüberschreitende Jugendarbeit, das als Grundlage für die Jugendarbeit im anderen Grenzregionen dienen kann.

Strategische Partner des Projekts sind das Bundesland Niederösterreich, die Stadt Hainburg, der Verein zur Förderung der regionalen Entwicklung Marchfeld, das Magistrat der Hauptstadt Bratislava und der Verein Ichtys.

Was kommt zum Schluss?
Das Hauptergebnis ist ein Aktionsplan für die grenzüberschreitende Jugendarbeit (Aktionsplan Jugend 2026+), die Erweiterung der Partnerstruktur und die Konzeption nachfolgender Aktivitäten bis zum Jahr 2030.

Das Projekt wird im Rahmen des Programms für grenzüberschreitende Zusammenarbeit INTERREG V-A Slowakei-Österreich vom Europäischen Fonds für regionale Entwicklung (EFRE) unterstützt.

Ponúkame pomoc mladým ľuďom v dôležitých, či ťažkých situáciách. Dostupným online poradenstvom a preventívnym obsahom sme tu na sociálnych sieťach. Naše služby zahŕňajú podporné, poradenské, prípadne aj krízové rozhovory.

Chat je anonymný a bezplatný, takže nám na kontakt stačí len prezývka.

Buďte s nami v spojení a neváhajte nás kontaktovať v prípade potreby.

V priebehu roka 2023 sme pokračovali v realizácii prevenčných workshopov na základných a stredných školách.

Ich obsah vyplýva z harm-reduction prístupu, teda je zameraný na minimalizovanie rizík spojených s možným experimentovaním a užívaním návykových látok. Týmto spôsobom sprostredkúvame informácie o drogách, ich účinkoch a aj možných negatívnych následkoch pre život dospievajúceho človeka a to formou interaktívnych aktivít.

V rámci workshopov je taktiež realizovaná simulácia krízovej situácie, resp. pod vplyvom drogy pomocou špeciálnych okuliarov v bezpečnom prostredí školy.

Workshopy sme realizovali na 12 školách a celkovo sa ich zúčastnilo 971 žiakov a študentov. V týchto aktivitách budeme aj naďalej pokračovať v roku 2024

Projekt prevenčných workshopov na školách bol realizovaný s finančnou podporou hlavného mesta SR Bratislavy a spoločnosťou Heineken prostredníctvom programu Rozumne.sk.

OKO alebo Objav Kompetencie Online je voľne dostupná edukačná hra, s ktorej vývojom prevotného obsahu sme začali ešte v roku 2015. Aktuálne má už 4 epizódy a každá z nich sa venuje určitej téme. Prostredníctvom podpory zo strany Fondu SK-NIC bola rozšírená štvrtá epizóda hry o nový obsah a aj funkcionalitu. Jedná sa o tzv. rázcestník, ktorý pridáva do epizódy zameranej na Bezpečie na internete, možnosť voľby vekovej kategórie dieťaťa alebo mladého dospelého. Od voľby vekovej kategórie sa odvíjajú aj jednotlivé série simulácií, keďže preferencie sa vekom v danej oblasti menia.

Poskytované informácie napríklad formou rozvojovej spätnej väzby sú omnoho adresnejšie. Touto cestou chceme podporiť rodičov a pracovníkov s mládežou, aby boli otvorení a hovorili s deťmi a mladými aj o témach v ktorých sa nie vždy cítia byť doma, lebo to, čo môžeme robiť v prevencii patologických javov všetci, je zaujímať sa o svet detí a mladých a komunikovať s nimi o veciach, ktoré ich zaujímajú a ktorými žijú.

Hru si možno zahrať na https://www.objavkompetencieonline.sk/.

Gamifikovaná hra OKO – Objav kompetencie online sa dočká ďalšieho rozšírenia! Konkrétne sa jedná o 4. kapitolu, ktorá nesie názov Bezpečie na internete. Hra získa na novom obsahu a taktiež bude pridaná nová funkcionalita, tzv. rázcestník. Ten umožní voľbu vekovej kategórie dieťaťa alebo mladistvého. Bude sa jednať o vekové rozpätie do 10 rokov, 11 až 15 rokov a 16 a viac rokov. Od voľby vekovej kategórie sa budú odvíjať jednotlivé série simulácií, keďže preferencie používania online prostredia sa líšia a s tým súvisia aj možné riziká.

Hra bude rozšírená vďaka podpore Fondu SK-NIC a to prostredníctvom projektu Vyrastáme online.

Ďakujeme

Migrant je osoba, ktorá opustí jednu krajinu a presťahuje sa do inej krajiny po dobu minimálne na obdobie troch mesiacov. Výnimkou dôvody ako dovolenka, návštevy známych, pracovné cesty a podobne. Migrant sa pre krajinu svojho pôvodu stáva emigrantom a pre prijmaciu krajinu zase imigrantom. Slovenský právny poriadok nepoužíva pojem migrant, ale cudzinec.

OSN rozlišuje dve skupiny migrantov a to na základe dĺžky pobytu. Za krátkodobého migranta sa považuje osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého pobytu po dobu najmenej 3 mesiacov a zároveň kratšej ako jeden rok. Dlhodobý migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do inej krajiny ako krajina jej trvalého po dobu minimálne jedného roka.

V súvislosti s migráciou, o ktorej sa môžete viac dočítať v našom predchádzajúcom článku, sa môžem stretnúť s viacerými kategóriami migrantov. Na doplnenie uvádzame kategórie ako ekonomický migrant a environmentálny migrant. Ekonomický migrant je osoba migrujúca z ekonomických dôvodov. Dôvodom sú tak lepšie životné alebo pracovné príležitosti. U drvivej väčšiny ekonomických migrantov sa tak deje legálnym spôsobom migrácie. 

Veľmi aktuálnou v súvislosti s globálnou zmenou podnebia sa stáva environmentálna migrácia. V takomto prípade sa jedná o dočasný alebo trvalý presun obyvateľov z územia, ktoré je zasiahnuté náhlymi alebo progresívnymi zmenami prostredia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky. Príkladom sú dlhé suchá, povodne alebo zvyšujúca sa hladina oceánov a podobne. Environmentálni migranti sú tým nútení opustiť svoje obvyklé domovy, či už dočasne alebo natrvalo. Migrovať môžu do inej časti svojej krajiny alebo do zahraničia. 

O živote mladého migranta sa možno dozvedieť z tohto videa.

Cudzincom je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Cudzincami sú aj občania členských štátov EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie.

Utečencom je osoba, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných a politických dôvodov alebo pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine. Pre tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu, ani využiť ochranu tejto krajiny. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom žiadateľ o azyl a azylant.

Azylant je teda cudzinec, ktorý splnil kritériá Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru). Je utečencom, ktorému bola poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme azylu. Aby Ministerstvo vnútra SR udelilo cudzincovi azyl, tak musí spĺňať kritériá Ženevského dohovoru a zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

Žiadateľ o azyl je tak štátny príslušník inej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá na útvare Policajného zboru SR vyhlási, že žiada o azyl na území Slovenskej republiky.

Azyl predstavuje formu ochrany pred prenasledovaním. Je poskytovaná osobe uznanej za utečenca podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov. Azyl udeľuje krajina, v ktorej oň utečenec požiadal. V SR rozhoduje o udelení azylu Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. Azyl možno udeliť aj z humanitných dôvodov. Na tento druh azylu však nie je právny nárok. Túto formu ochrany udeľuje aj na účely zlučovania rodín.

O dôvodoch pre migráciu sa možno dozvedieť viac v tomto videu.

Zdroj: Aj my sme tu doma, IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

Migrácia je pohyb osôb alebo skupín osôb v geografickom a sociálnom priestore spojený s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu. Dôvody pre takýto pohyb sú rôzne a preto si môžeme migráciu rozdeliť do viacerých kategórií.

Zahraničná alebo medzinárodná migrácia predstavuje pohyb osôb cez hranice suverénnych štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu. Naopak vnútorná migrácia je pohybom osôb v rámci jedného štátu. 

Na základe dobrovoľnosti môžeme hovoriť o dobrovoľnej migrácii alebo nútenej migrácii. V prípade dobrovoľnej môže byť dôvodom zamestnanie alebo vzdelanie. Nútená migrácia predstavuje nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu pre politické a sociálne problémy, vojnové konflikty, prírodné katastrofy, závažné existenčné a ekonomické problémy, alebo iné dlhodobo pretrvávajúce krízové situácie. 

Legálna a teda regulárna migrácia predstavuje prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom, prípadne aj platnými vízami a povoleniami, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny. Jej opakom je nelegálna migrácia, čo je neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt. 

Taktiež sa môžeme stretnúť s cirkulárnou alebo okružnou migráciou. Tá umožňuje migrantom stráviť istý čas v zahraničí a pracovať bez toho, aby sa zvýšila trvalá migrácia. Jedná sa o tok migrantov z tretích štátov do EÚ a z EÚ, ktorý má opakujúci sa charakter. Príkladom je sezónne zamestnávanie, vzdelanie alebo odborná príprava a realizácia výskumného projektu. 

Dočasná migrácia je migrácia s konkrétnou motiváciou alebo účelom s úmyslom neskoršieho návratu do krajiny pôvodu.

V súvislosti s migráciou sa môžeme stretnúť aj s pojmom migračné saldo, čo predstavuje rozdiel medzi počtom prisťahovaných a počtom vysťahovaných. Je to teda migračný prírastok alebo úbytok v danom štáte. 

Niečo o histórii migrácie sa možno dozvedieť aj z tohto videa na youtube kanáli Dejepis Inak.

Zdroj: Aj my sme tu doma, IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu

Pravicový extrémizmus vychádza najmä z ideológie nacizmu a fašizmu, pre ktorý je typické odmietanie rovnosti. Je teda motivovaný ideológiami, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, ktoré obhajujú, podporujú alebo podnecujú k nenávisti, násiliu alebo neodôvodnene odlišnému zaobchádzaniu voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich pôvod, názory, fyzické či psychické odlišnosti alebo pre ich náboženské vyznanie. Snaží sa tak odstrániť liberálnu demokraciu.

Pravicový extrémizmus teda vychádzajú z rasisticky alebo etnicky podmienenej sociálnej nerovnosti človeka. Vyžaduje si etnickú homogenitu národa a odmietajú princíp rovnosti zakotvený vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, zdôvodňujú prednosť spoločenstva pred indivíduom a odmietajú pluralizmus hodnôt liberálnej demokracie. Demokraciu samotnú chcú definovať ako spiatočnícku. Je nepriateľský voči ostatným štátom. Podporuje revizionizmus, v rámci ktorého dáva za príklad nacistický štát a popiera holokaust. Znevažuje tých, ktorí sa odkláňajú od noriem stanovených samotnými extrémistami.

Cieľom pravicových extrémistov je vytvorenie politického systému na základe nerovnosti ľudí, založenej na pôvode, výkone, národnej, etnickej alebo rasovej príslušnosti. Moc samotná by mala byť podľa takto orientovaných extrémistov sústredená do jedného centra alebo do rúk jedinej osoby, ktorého definujú ako svojho vodcu.

Ľavicový extrémizmus ideologicky vychádza z komunizmu a anarchizmu. Vyznačuje sa sociálnymi, triednymi predsudkami. Odmieta vonkajšiu autoritu a presadzuje myšlienky tzv. „slobodného“ jednotlivca. Cieľom ľavicových extrémistov je vytvorenie sociálno-komunistického režimu alebo zavedenie anarchie. Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí, teda nastolenie absolútnej rovnosti v spoločnosti. 

V prípade realizácie cieľov ľavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej demokracie a občianskych slobôd. 

Z ideologického hľadiska extrémistickú krajnú ľavicu tvoria marxizmus-leninizmus, komunizmus a anarchizmus. 

K ľavicovým zoskupeniam sa radí aj eko-extrémizmus. Pre radikálny ekologický alebo environmentálny extrémizmus je typická inklinácia k rôznym prírodným kultom, s ktorými korešponduje ekológmi hlásaný návrat k prírode a všetkým formám života. Svojou podstatou smeruje proti suverenite a hodnotám demokratického ústavného štátu výrazne netolerantným presadzovaním subjektívne definovaných záujmov prírody. Charakteristický je jeho odpor k technológiám, vede, obchodu, akýmkoľvek organizáciám.

Náboženský extrémizmus ideologicky vychádza z radikálnych prúdov rôznych náboženských zoskupení. Predovšetkým sa jedná o svetové náboženstvá ako je islam, kresťanstvo, hinduizmus, budhizmus, no nemožno opomenúť ani problematiku siekt. 

Cieľom náboženských extrémistov je aplikácia vlastnej náboženskej ideológie v celom svete a eliminácia ľudí, ktorí by sa tejto ideológií alebo jej normám bránili a odmietali ich rešpektovať. Podľa fundamentalistov náboženstvo nemožno oddeľovať od práva a politiky. Preto sa takýto extrémisti snažia o zmenu spoločnosti vo všetkých jej oblastiach na základe konkrétnej náboženskej doktríny. Jedná sa o výrazné odchýlenie sa od všeobecne uznávaných a v aktuálnej dobe prijímaných noriem.

Náboženský extrémizmus v sebe nesie črty násilia, ktorého motiváciou má byť priamo náboženstvo. Presnejšie náboženskí extrémisti sú presvedčení, že tieto činy sú len obyčajným splnením Božej vôle a urýchlením spásy celého ľudstva. Jedná sa tak o netolerantný spôsob presadzovania suverenity náboženskej spoločnosti alebo organizácie pred princípmi a hodnotami demokratického štátu.

Náboženský extrémizmus tak využíva náboženstvo k presadzovaniu takých záujmov, ktoré vedú k nastoleniu alebo udržaniu teokratického režimu, pre ktorý je charakteristická výrazná intolerancia k osobám inej viery, obmedzovanie práv a potláčanie ľudskej dôstojnosti príslušníkov vlastného náboženského smeru.

Ako sme už podotkli, k náboženskému extrémizmu patria sekty. Náboženský extrémizmus sa tak môže prejavovať aj striktným až násilným presadzovaním alebo vnucovaním náboženských dogiem a pochybných náboženských výkladov, fanatickým vyznávaním učenia ich zakladateľa alebo vodcu. K typickým prejavom náboženského extrémizmu patrí ohrozenie mravného vývinu obyvateľstva, predovšetkým detí a mládeže, ktoré pri sfanatizovaných jedincoch a teda členoch náboženských extrémistických zoskupení, môže vyústiť až do ich masových samovrážd alebo zabití nevinných osôb, prípadne môže dôjsť k ohrozeniu zdravia alebo k škode na majetku iných osôb.

Pojmy ako extrémizmus, či radikalizmus pozná každý. Nakoľko sú často zamieňané, či nepochopené úplne, rozhodli sme sa ich priblížiť. 

Extrémizmus je pojem, ktorý má mnoho definícií a vysvetlení. My sme sa pokúsili Vám ho zhrnúť a priblížiť. V zásade ho možno definovať ako konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry. Cieľom takéhoto konania je prevzatie moci alebo jej deštrukcia bez ohľadu na legitímnosť spôsobu.

Tento pojem predstavuje súhrn sociálnopatologických javov vyskytujúcich sa v rámci organizovaných skupín, ktorých prejav spočíva v odmietaní základných hodnôt, noriem a spôsobov správania platných v danej spoločnosti. Jedná sa o formy a prejavy, ktoré je možné definovať ako trestný čin alebo negatívny jav charakteristický porušovaním právnych a sociálnych noriem.

Extrémizmus v sebe nesie prvky intolerancie a je namierený proti základným demokratickým ústavným princípom ktoré sú definované v našom právnom poriadku.

Extrémizmus teda napáda systém základných práv a slobôd definovaný v ústave a v medzinárodných dokumentoch ošetrujúcich danú oblasť. Môže sa jednať aj o snahu sťažiť alebo znemožniť uplatňovanie týchto práv. Taktiež sa jedná o snahu o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči majetku, alebo názorovým alebo politickým oponentom. Extrémistické zoskupenia ponúkajú verejnosti jednoduché riešenia problémov, ktoré v spoločnosti existujú a spoločnosť ich nevie v krátkom časovom limite vyriešiť. Na druhej strane sami sa na riešení týchto problémov nezúčastňujú.

Podľa definície Ministerstva vnútra SR sa za extrémistické považujú všetky verbálne, grafické, fyzické, alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem, so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.

Radikalizmus môžeme označiť za tzv. šedú zónu prechodu medzi demokratickým a extrémistickým politickým spektrom názorov a postojov. Tieto názory a postoje sa vzďaľujú od demokraticky konformného priestoru, no nedosiahli hranice extrémizmu. Aktivity v tomto smere sa snažia o určité radikálne alebo rozsiahle zmeny, ktoré sú na hrane demokratického politického a právneho systému, no neusilujú o jeho odstránenie alebo jeho nahradenie totalitným zriadením. Extrémizmus sa naopak odmieta demokratický právny štát a snaží sa o jeho výraznú modifikáciu až odstránenie.

Radikalizácia označuje proces osvojovania si radikálnej ideológie, kedy jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti. Takýmto oddelením jednotlivca alebo skupín od demokratického systému sa zvyšuje odhodlanie realizovať radikálnu ideológiu v praxi aj násilnými spôsobmi, čo môže obnášať páchanie trestných činov.